Prvé pochybnosti
Som všeobecným lekárom už 40 rokov. V prvých rokoch mojej činnosti som vykonával očkovania ako každý iný kolega. Tu sa zrazu zo dňa na deň objavilo nové očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Túto chorobu, veľmi zriedkavý jav, som poznal zo štúdií a z čias môjho pôsobenia na Univerzitnej neurologickej klinike v Grazi. V porovnaní s mnohými inými ťažkými ochoreniami mozgu a mozgových blán nehrá žiadnu veľkú úlohu. Začala sa obrovská reklamná kampaň. Pravidelne pred začiatkom jari vídame už desiatky rokov na reklamných plochách odporné kliešte, číhajúce v kroví na mierumilovne sa hrajúce deti. Reklamné ťaženie zaznamenalo neočakávaný, gigantický úspech. Viac ako 90 percent vystrašených občanov stálo v radoch v nemocniciach a ordináciách, aby sa dali ochrániť pred chorobou, ktorú dovtedy sotva niekto poznal.
Krátko po zavedení očkovania som spozoroval škody na zdraví, ktoré sa po ňom vyskytli. Čudoval som sa aj nad enormnými výdavkami na reklamu na očkovanie proti chorobe, ktorá sa nevyskytuje príliš často a takmer vždy sa úplne vylieči. V nasledujúcich rokoch som zaregistroval nielen ďalšie poškodenia, ako napríklad roztrúsenú sklerózu, cukrovku, artritídu a iné, ale aj neúspechy tohto očkovania, teda že ľudia, zaočkovaní proti kliešťovej encefalitíde, na ňu aj ochoreli. To bolo pre mňa dôvodom, aby som si nanovo naštudoval tému očkovania. Po mnohých rokoch výdatného štúdia a skúseností z praxe som medzičasom prišiel k presvedčeniu, že očkovanie nikdy nechránilo pred chorobami.
Encefalitída po očkovaní
Skupina mladých športovcov, orientačných bežcov, ma v lete 1980 požiadala o nové očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Keďže pri tomto športe sa veľmi veľa zdržiavali v lese, nechceli podstúpiť žiadne riziko. Vtedy, počas prvých rokov, bolo podľa propagandy možné stretnúť kliešte prevažne v lese. Niekoľko hodín po tom, ako som podal očkovaciu látku, mi zavolala manželka jedného zo športovcov, že jej muž dostal náhle vysokú horúčku, silné bolesti hlavy a nemohol pohnúť hlavou. Návšteva lekára bola nevyhnutná. Keď som nazrel do svojej tašky, či mám lieky pre prípadný zápal mozgových blán, ozvalo sa vo mne zlé svedomie. Bolo možné, že mladý zdravý muž ochorel v dôsledku môjho lekárskeho zásahu na veľmi nebezpečnú chorobu? Na ceste k pacientovi som sa upokojil myšlienkou, že očkovacia látka bola istotne testovaná ministerstvom zdravotníctva a mohol som sa na to spoľahnúť. Diagnostikoval som akútny zápal mozgových blán v počiatočnom štádiu. Našťastie som bol už tak dobre oboznámený s liečením pomocou homeopatie, že som sa rozhodol pre domáce ošetrenie, keďže pacient býval v mojej blízkosti. V priebehu niekoľkých dní bol vyliečený a mohol ísť znova do práce. Vtedy som po prvý raz v mojom živote lekára dostal rešpekt pred očkovaním.
Ťažká cukrovka
O niekoľko rokov neskôr ma vyhľadala matka dvanásťročného dievčaťa. V škole sa očkovalo proti kliešťovej encefalitíde. Keďže matka nemala z toho dobrý pocit, najprv odmietla dať zaočkovať svoje dieťa. O týždeň prišla dcéra domov s červeným letákom, na ktorom bol vyobrazený veľký kliešť. Matka predsa len dostala strach a podpísala súhlas s očkovaním. Dievča prišlo domov zo školy s hroznými bolesťami hlavy a dostalo veľmi vysokú horúčku. Privolaný lekár ho musel poslať do nemocnice, kde sa dostalo na jednotku intenzívnej starostlivosti. Ochorelo na ťažký zápal mozgu a mozgových blán. Po šiestich týždňoch si matka mohla prísť po dievča. Predtým bola jej dcéra veselá a štíhla, no teraz bola tučná a unavená. V dôsledku očkovania dostala ťažkú cukrovku a podľa posledných informácií je už, žiaľ, aj slepá.
Keď matka povedala jednému z lekárov, že túto ťažkú chorobu spôsobilo jej dcére očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, odpovedal jej, že to nemá s tým nič spoločné, že ide len o náhodu a vedecky by sa nedalo nič dokázať. Chladné správanie detských lekárov v tejto nemocnici bolo pre mňa podnetom k štúdiu histórie očkovania a čoskoro som začal viesť prednášky, zamerané proti očkovaniu. Neustále sa ma verní pacienti pokúšali od toho odradiť, aby som neohrozoval svoju prax. V dôsledku tohto prípadu som sa však stal presvedčeným odporcom očkovania.
Otázky namiesto slepej viery
Čo všetko chráni pred kliešťovou encefalitídou? V reklame sa hovorí, že len očkovanie. Prečo sa teda každému pacientovi so zápalom mozgových blán prísne prikazuje, aby sa vyhýbal slnku, keď jedinou príčinou týchto ťažkostí má byť len vírus? Na to, aby človek ochorel na kliešťovú encefalitídu, je potrebných viac faktorov: osobnú náchylnosť, prílišnú telesnú námahu, pobyt na slnku a iné. O týchto veciach sa v reklame nič nehovorí a ako príčina sa uvádza len kliešť. Prečo sa nehovorí o tom, že predovšetkým oslabení starší ľudia alebo ľudia, ktorí ťažko pracujú v poľnohospodárstve alebo lesníctve a sú obzvlášť vystavení slnku, ochorejú na encefalitídu častejšie a ťažšie?
Od roku 1950 sa tvrdilo, že kliešte prenášajú vírus, čo však mohla byť iba domnienka, lebo až v roku 1970 izoloval istý viedenský virológ vírus kliešťovej encefalitídy. Aj tento objav je však potrebné posudzovať opatrne, keďže spolupracovníci toho istého virologického inštitútu vyvinuli neskôr očkovaciu látku a súvisiace virologické testy.
